Čísla a dátumy nepustia

Rozlúčka

Katka odišla do večnosti 13.4.2018. Bol piatok. Magický deň. Veľa ľudí ho spája s nešťastím a smolou.
No ja hovorím: „Trinásť, Pán Boh pri nás.“ Pre Katku to bolo vykúpenie a pre nás rodičov oslobodenie.
Môj otec si pre ňu prišiel. Chcel v nebi oslavovať spolu s Katkou 70 – tku, ktorú mal 12.4.

17.4.2018 bol deň rozlúčky s Katkou a zároveň moji rodičia by mali výročie sobáša 47 rokov.
V kostole bola zádušná omša. Bola som prekvapená, koľko ľudí sa prišlo rozlúčiť.
Keď dávali truhlu do pohrebného voza, začali hrať pieseň Halleluja. Čakala som Anjelik do Dary Rolinc.
Pri prvých tónoch piesne mi z úst vyšlo: „Starký“.
Dojatá a presvedčená, že už sú s Katkou spolu, som sa im za všetko ďakovala.

…………………………………………………………………………..

Číslo 47- anjelsky význam: Anjeli hovoria, že konáš správne.
Chcú, aby si vedela, že ťa sprevádzajú na každom kroku a že ti môžu pomôcť ešte viacej, pokiaľ ich požiadaš o konkrétnu pomoc.
Toto číslo som mala ako ŠPZ na aute, a vždy, keď som v hlave niečo riešila, (mala som pochybnosti), prišlo mi utvrdenie, že konám správne.

Halleluja: Túto pieseň som vložila do videa, ktoré som vytvorila, keď odišiel starký do večnosti.  Fotky z jeho mladosti a života.


Brána na plafóne

V piatok poobede Katka posledný krát vydýchla a večer sa prišla rozlúčiť. Na plafóne som videla odraz svetla ako dúha, také nepravidelná. Vedela som, že je to znamenie od Katky, no rozum ma chcel presviedčať o niečom inom. V izbe som mala počítač, zakryla som ho dekou. Odraz svetla bol stále na plafóne aj po zakrytí nočnej lampy. Každú noc do pohrebu sa mi ten odraz svetla zväčšoval. Až v noci po pohrebe sa mi ukázala brána. Dva týždne kým som doniesla domov urnu, tak sa ten svetelný odraz menil.

2.5.2018 som urobila na komode oltárik. Položila som tam urnu a ešte mi chýbal rámik na fotku. Poprosila som Katku nech mi pomôže v výberom rámčeka. Ešte v ten deň nejako automaticky spontánne som sa rozhodla vstúpiť do jedného obchodu a tam som zbadala krásny rámček s anjelikom. So slzami v očiach som sa poďakovala Katke a rámček som kúpila. Prišla som domov, zapálila som sviečku a opýtala som sa Katky: „Katka, páči sa ti toto?“ V noci som na plafóne videla jednotku. Takže, áno oltárik nemá chybu.

 


Kašičky

Prišiel čas rozlúčiť sa s vecami, ktoré používala Katka.
Sedela som pri počítači. V rámiku som mala fotku.
Kukla som na ňu a prihovorila som sa Katke: Čo urobiť s kašami – príkrmami, ktorých bolo v špajzi habadej.
Zrazu mi na facebooku vyskočilo meno Janka B. Oni majú dcéru, ktorej tiež dávajú takéto kaše.
Hneď som pripravila balík a zaviezla ho tejto rodine. Podobne to bolo aj s kočiarom a stoličkou.


Orechová škrupinka

Už niekoľko dní som nemala žiadne znamenie od Katky. Stála som pri oltáriku.
Zapálila sviečku a prihovorila som sa jej: Katka, daj mi znamenie… Večer som ťukla na správu od neznámej osoby.

6.6.2018

Bibiana: Dobrý deň, volám sa Bibiana Furdikova a doteraz som nepísala nikomu koho nepoznám, ale sľúbila som odovzdať jeden odkaz a tak robím výnimku. Mávam veľmi krásne zvláštne sny, ktoré sa týkajú väčšinou mňa, mojich blízkych, alebo ľudí ktorých osobne poznám. Často sú v nich rôzne posolstva. Prvý krát v živote sa mi stalo, že mi do sna vstúpili neznáme osoby.
Bola ste to vy a vaša rodina. Sen sa tykal vašej dcéry Katky, bola na vozíku a veľmi pekná, mala krásne oči a veľmi dlhé mihalnice, všimla som si, že vidí úplne iným zrakom ako ostatní. Hrala sa s vlašským orechom v škrupinke, prehadzovala si ho v rukách, keď jej spadol chcela som jej ho podať a vtedy som si uvedomila, že nechápem prečo je na tom vozíku, keď je úplné v poriadku.

Hneď v tom sne prišla aj odpoveď, že inak by som nevedela že je to ona, preto ju musím vidieť takto. Sen končil tým, že som sľúbila, že vám odkážem, že je šťastná a v poriadku…

Vôbec som netušila ako sa voláte, ale povedala som o sne mojej priateľke Monike Benkovej a ona mi dala vaše meno. Dlho som sa odhodlávala vám napísať, keďže je to cele úplné uletene, ale už dva týždne ma to trápi a tak ma isto pochopíte. Možno je to pre vás dôležité.

Iveta: Dobrý večer, ani neviem čo napísať, som dojatá …. je to krásne, ja viem a verím od samého začiatku, že Katke je dobre, že je už v poriadku. Verím, že ona je tu stále s nami aj ju cítim … mám zimomriavky.

Prosím ozvite sa mi keď budete doma, veľmi rada sa s Vami stretnem.

6.6. 2018 21:29

Bibiana: Som na cestách po Európe, vrátim sa okolo 20.juna, ozvem sa vám, rada vám všetko poviem aj osobne, prajem krásne dníčky

21.6.2018
Bibiana nám porozprávala svoj sen. Videla Katku, aj mňa na vozíčkoch, ako nás Stanko tlačí a je vyčerpaný.
Ja som si to vysvetlila tak, že my dve sme na jednej úrovni. Ja viem, že Katke je už dobre.
Konečne je zdravá. Stanko vyčerpaný – áno nešťastný, že prišiel o dcéru.
Bibiana bola dojatá, keď som jej prisvedčila na to, že Katka mala veľké oči a dlhé mihalnice, a to že bola slepá.
Nemala to odkiaľ vedieť. Nepoznala nás.

S Bibkou Furdíkovou sme sa celé tri roky nevideli.

Nevedeli sme o sebe nič.
Stretli sme sa náhodou v Brezne na parkovisku 6.6.2021, keď mi povedala, že poslúchla Stanka a napísala knihu.
Rozhovor s ňou som zverejnila 21.6.2021. Čítajte tu.


Stanko nasledoval Katku po 9 mesiacoch aj 9 dňoch

22.1.2019 ukončil svoju životnú púť.
Vo februári som bola v kamenárstve objednať pomník. Prisľúbili mi, že to bude najskôr v apríli. Nepovedali presný dátum.

12.4. sme s mamou šli na cintorín. Cestou sme sa rozprávali, že sviečky aj k prvému výročiu zapálime pri otcovom hrobe.
Už z diaľky som videla na mieste, kde mal stáť pomník, že on tam už naozaj je. Bola som dojatá. Prekvapená.
Presne na výročie sme mali pomník hotový. Už som mohla sviečočku zapáliť aj na Katkinom hrobe. Aj keď urny tam ešte neboli.
Hneď sme šli za farárom. Chceli sme pochovať urny. Prisľúbil nám po veľkej noci.

Čísla a dátumy nepustia


2.5.2019 sme sa naposledy rozlúčili s Katkou a Stankom.
V kostole bola omša a potom sme šli na cintorín. Urny sme vložili do hrobu, pomodlili sa a každý šiel svojou cestou domov.
Spomenula som si, že asi presne pred rokom som doniesla Katkinu urnu domov. Našla som fotku. Dátum bol 2.5.2018

V deň keď som sa rozlúčila s mojou dcérou, volala mi Jessica.
Pozvala ma na prezentáciu ročníkovej práce.  Samozrejme som súhlasila.

Vracia sa mi dcéra?

To som zistila – pochopila 22.6.2019
Od 15.6.2019 som si robila poriadok s dokladmi po Katke a Stankovi. Ukončievala som si všetky záležitosti z predchádzajúceho života.
Vo štvrtok 20.6.2019 som všetko odložila do jednej krabice na povalu.
V piatok som šla na cintorín poďakovať sa Katke a Stankovi za všetko čo sme spolu prežili. Symbolicky som sa rozlúčila so starým životom.

Poobede som prišla domov, otvorila som email a tam pozvánka na kurz Profesionálne rodičovstvo.
Keď som kukla na dátum, vyhŕkli mi slzy. Kurz začínal na Katkine narodeniny.

V piatok večer prišiel Števko s Jassicou. Števko mi veľmi rád chodieval pomáhať okolo domu.
S Jessicou sme debatovali dlho do noci.
V sobotu ráno sme sa so Štefanom porozprávali o ďalšom živote.
Rozhodli sme sa, že chceme byť spolu. Presne 5 mesiacov po Stankovom odchode sme sa dali dokopy.

V piatok som si ukončila všetko staré, a v sobotu som začala nový život.


Vďaka kurzu profesionálne rodičovstvo som vedela reagovať na situácie, ktoré sa nám diali doma s Jessicou.
Vedela som sa vžiť do jej citlivej detskej duše.

Môj príbeh môžete vypočuť tu

Kto najlepšie poradí a pochopí?

 

Vďaka pozitívnemu mysleniu sa dá prežiť krásny život.

 

FB stránka: Prítomný okamih